Táto stavba sa robila obráteným spôsobom. Najskôr sa tvarovalo okolie so záhradou, až potom dostala slovo kvádrová kompozícia.

V čase, keď sa mladý pár dovtedy bývajúci na sídlisku rozhodoval, kde sa usadiť, očakával už prvý prírastok. Chceli, aby ich budúci dom bol mimo mesta, no vzdialenosťou dostupný na každodenné dochádzanie za prácou. Do úvahy pripadali viaceré alternatívy, no výber nakoniec padol na atraktívny pozemok v tichej doline neďaleko jazera, len 5 kilometrov od centra mesta. Ticho a výhľad na les ich presvedčili.

A príbeh sa môže začať

Všetko má svoj začiatok. V tomto prípade sa začalo darovanými tehlami. Skôr ako sa začali črtať kontúry budúceho domu, chceli pozemok oplotiť. Hlavnú úlohu tu zohrali práve spomenuté tehly. Oslovili preto architekta pre návrh celkovej koncepcie pozemku vrátane plánovaného plotu. S jeho návrhmi sa však nestotožnili, a tak hľadali ďalej. Druhý pokus už vyšiel. Pre mladého architekta Ing. arch. Františka Lehockého to bola výzva a príležitosť projektovať dom ako celok. Pri prvej obhliadke pozemku odporučil hmotu stavby osadiť do svahu s maximálnym využitím záhrady. Projektu priala aj poloha pozemku s príjazdovou cestou zo severnej strany. Prvý návrh s dobrým dispozičným riešením investora oslovil a príbeh sa tak mohol rozbehnúť.

Opačný postup

Všetci zainteresovaní sa svorne zhodli na tom, že aj opačne zvolený postup má niečo do seba. Keďže múr už svoje pevné miesto mal, rozhodli sa najskôr pre stavbu záhradného domčeka v zadnej časti záhrady. Neslúži však na odkladanie náradia. Ide totiž o jednoduchý sofistikovaný prístrešok pre hostí s terasou so sedením a vonkajším krytým kozubom. Potom sa pristúpilo k úprave záhrady a výsadbe zelene. Malo to svoje opodstatnenie. Majitelia chceli mať hneď po dostavbe upravené aj okolie. Pozemok ponúkol aj záhradnému architektovi možnosť realizácie, ktorú po dohode presunul aj za múry pozemku. Kameňmi a drevinami upravil brehy potoka a skultivoval priestor priľahlej lúky. Terénne úpravy v širšom okolí domu tak dotvárajú celkovú príjemnú atmosféru pohodlia a relaxu. Týmto krokom poriadne zvýšili celkový dojem zo stavby.

Praktická veľkosť

Filozofiu hmoty záhradného domčeka architekt pretransformoval aj do projektu domu. Len vo väčšej mierke. Pre majiteľov bola najdôležitejšia funkčnosť a priestorová striedmosť. Zvolili obľúbenú schému otvorenej haly na prízemí, ktorá spája vstupné priestory, obývaciu izbu, kuchyňu a jedáleň do jedného celku. Na ne nadväzujú schody, kúpeľňa, WC a rodičovská spálňa. Na poschodí sa nachádzajú detské izby, kúpeľňa, hosťovská izba a vstup do garáže. Na veľkosti miestností im až tak nezáležalo, väčšia vzácnosť bola pre nich veľkorysá záhrada s možnosťou pasívneho aj aktívneho odpočinku.

Vzdušný priestor

Jasná predstava majiteľov výrazne prispela hlavne k riešeniu interiéru domu. Dôraz kládli na minimalistický štýl s nadčasovým dizajnom. Aj zhoda názorov s architektom urýchlila realizáciu projektu. Celému interiéru dominuje biela farba nábytku, ktorá dáva vyznieť laminátovej podlahe s výraznejším bambusovým dezénom. V navštívenom dome nie je vstupný priestor oddelený, práve naopak, je súčasťou hlavného obytného priestoru. Odkladaciu stenu nahrádza priľahlý šatník, vizuálne ju delí len skrinka na topánky. Vstupná časť tak zostáva čistá a ponúka pohľad na elegantné sklenené schody vedúce na poschodie. Priehľadné sklo im dodáva dôraz, vytvára zvláštnu atmosféru. Do ťažko využiteľného podschodového priestoru za sklenenou zástenou umiestnili výrazné dekorácie s kameňmi a suchým drevom, pripomínajúce scenériu okolia. Dosiahli tak kontrast k prevažujúcim materiálom a líniám a oživili ťažko dostupný priestor pod schodami. Sklo je navyše akýmsi spojovateľom v celom interiéri. Zopakovalo sa aj na podlahe obývacej izby a v kúpeľni. Ale aj interiérové dvere sa môžu pochváliť týmto materiálom, aj keď v matnej verzii.