V Bratislave možno nájsť viac Palugyayových domov. Známy vinár bol taký veľkorysý, že svojim milenkám rád doprial luxus vlastného bývania...

Písal sa rok 1892. Vtedy dal jeden z takýchto domov postaviť na kopci uprostred jablčného sadu. Za vyše sto rokov, čo tam stojí, sa zmenil na nepoznanie. Samozrejme, k lepšiemu. Celkom inú tvár chytil aj mestský pahorok. Stala sa z neho vychytená štvrť, kde vinohrady a ovocné sady ustúpili mestským vilám a obytným domom. Hoci obydlia stoja tesne vedľa seba, takmer každý z nich sa dnes teší z luxusu vlastnej záhrady s čarovnou atmosférou. Čarovnou asi preto, že majú niečo odžité. Nehnuteľnosti patria k tým šťastným výnimkám, ktorým vek neškodí, práve naopak. Pri dobrej údržbe vedia získať ešte väčší šmrnc. Tak to bolo aj v navštívenom prípade.

V centre, a pritom úplne mimo

Keď sme prekročili hranicu pozemku cez modernú bránku, akoby sme sa posunuli v časopriestore. Pulzujúci život mesta ostal niekde za chrbtom. Neveľká záhrada sálala pokojom ako niekde na zabudnutom vidieku. Ticho pretkávalo iba čvirikanie vrabcov zahniezdených v starých korunách stromov. Na konci pozemku sa týčila trojpodlažná vila so sedlovou strechou. Nová fasáda, strecha a veľké hliníkové okná na prízemí galantne popierali jej skutočný vek. V skutočnosti ide vlastne o dvojdom, ktorý si majitelia odjakživa delili presne na polovicu od povaly po pivnicu. Zmena nastala pred pár rokmi, keď sa obaja dohodli, že jeden si ponechá celé podkrovie a druhý suterén. Na polovicu ostalo len stredné podlažie. My sme boli na návšteve u „spodných“ domácich.

Stará známosť

Priamo zo záhradnej terasy sme sa dostali do príjemne vychladeného priestoru predsiene. Už ten jasne naznačil, že nepôjde o žiadny štandardný koncept. Staré a pôvodné sa v tomto interiéri bravúrne premiešalo s modernými dizajnovými chuťovkami. Asi viacerých zaskočí, že sa pozerajú do interiéru, pri ktorého zariaďovaní neasistoval nijaký architekt. Dom mal šťastie na majiteľov s dobrým vkusom a so skvelým estetickým cítením. „Vyrastal tu môj manžel,“ prezrádza sympatická majiteľka a pokračuje: „Keď sme sa sem rozhodli presťahovať, dom prešiel kompletnou rekonštrukciou.“ A to do slova a do písmena vrátane veľkej dispozičnej šarády. Kým asi pred štyrmi desaťročiami sa denný život odohrával najmä hore, na druhom podlaží, kde bol situovaný aj hlavný vstup, dnes sa garde úplne obrátilo. Spoločenský život sa presťahoval na prízemie a z horného podlažia sa stalo súk­romné teritórium domácich.

Chcelo to odvahu

Výnimočnosť tohto interiéru spočíva v prekvapivých až kontrastných momentoch. Kvalitnému a nadčasovému zariadeniu a doplnkom dodávajú originálnu mäkkosť práve zachované pôvodné prvky. Celé prízemie ozvláštňuje odkrytý klenbový strop s tehličkami. Ten, mimochodom, pri rekonštrukcii potrápil majiteľov miestami nekompaktnou štruktúrou, ktorú napokon vyriešil pigmentový náter. Na niektorých miestach chýbali v strope preklady, ktoré bolo treba dodatočne doplniť. Hoci ide o staršiu stavbu, ponúkaným komfortom nezaostáva za svojimi mladšími konkurentkami. V zádverí sa okrem predsiene nachádza aj veľkorysý samostatný šatník, technická miestnosť so saunou a s toaletou. Na obývací priestor kontinuálne nadväzuje kuchyňa s jedálenským kútom. Príjemným momentom dennej zóny sú dve terasy. Na jednu sa vstupuje z obývačky, druhá je na protiľahlej strane pri jedálni. Schodiskom sa dostaneme do súkromných priestorov domácich. Každá z troch spální si dopriala vlastnú kúpeľňu a samostatný šatník. Keď už sme spomínali pôvodné prvky, tomuto podlažiu dodáva pôsobivého ducha nadštandardná svetlá výška stropu a drevené okná. Keď sme sa lúčili so sympatickou majiteľkou, napadla nám jedna myšlienka: Postaviť nový dom a zariadiť ho s pomocou odborníka nie je až také ťažké. No vytiahnuť zo starého domu to neopakovateľné, a pritom doň prirodzene zakomponovať prvky moderného dizajnu a súčasného komfortu, tomu sa už povie vyšší level. V tomto prípade to vyšlo na výbornú.